Psychosomatické príčiny chorôb

Psychosomatické príčiny chorôb - 5.0 out of 5 based on 2 votes

Najnovšie články z kategórie

Ako na črevnú chrípku
Dnes Vám prinášame tému, ktorá síce nebola plánovaná, ale nevyspitateľnosť života spôsobila že sme sa rozhodli o nej niečo napísať....
Psychosomatické príčiny chorôb
Ľudstvu je už dávno známe, že rozličné telesné deje sa môžu meniť pod vplyvom dejov psychických. Súvislosť medzi telom a dušou sa...
Ako si poradiť s atopickým ekzémom
Atopický ekzém je kožná choroba, ktorou na Slovensku trpí čoraz viac ľudí. Jednoznačná a presná príčina tohto ochorenia zatiaľ nebola...

Najčítanejšie články z kategórie

Ako na črevnú chrípku
Dnes Vám prinášame tému, ktorá síce nebola plánovaná, ale nevyspitateľnosť života spôsobila že sme sa rozhodli o nej niečo napísať....
Psychosomatické príčiny chorôb
Ľudstvu je už dávno známe, že rozličné telesné deje sa môžu meniť pod vplyvom dejov psychických. Súvislosť medzi telom a dušou sa...
Ako si poradiť s atopickým ekzémom
Atopický ekzém je kožná choroba, ktorou na Slovensku trpí čoraz viac ľudí. Jednoznačná a presná príčina tohto ochorenia zatiaľ nebola...

psychosomatikaĽudstvu je už dávno známe, že rozličné telesné deje sa môžu meniť pod vplyvom dejov psychických. Súvislosť medzi telom a dušou sa odráža v jazyku napr. puklo mu srdce od žiaľu, obracia sa mu žalúdok a pod. Mnohé z dnes známych chorôb medicína zaraďuje medzi tvz. choroby s neznámou etiológiou, čo znamená, že dané ochorenie svoju príčinu vzniku nemá alebo je len zhruba predpokladaná. Resp. by sa dalo povedať, že pre ne nemá príčinu z doteraz známych zdrojov západnej medicíny.

Všetci však dobre poznáme aký neblahý vplyv môže mať dlhodobé pôsobenie stresu alebo negatívnych emócií na naše organizmy. Tejto problematike sa venuje odbor zvaný psychosomatika. Ako ale môžu mat ale tieto faktory na nás taký obrovský dopad?

Jednotlivé regulačné úrovne vo vzťahu k nervovému systému si môžeme v hierarchickom usporiadaní predstaviť nasledovne:

  • Ekologická a enviromentálna zložka (naše okolie)
  • sociálna zložka(spoločnosť)
  • psychosociálna zložka(naše vnímanie v spoločnosti)
  • psychologická(naše subjektívne vnímanie)
  • psychofyziologická(interakcia medzi reakciami organizmu na nevôľovej úrovni a našou psychikou)
  • neurofyziologická
  • vegetatívna(nevôľový alebo autonómny nervový systém)
  • orgánová
  • tkanivová
  • bunková
  • molekulárna

Inými slovami všetko so všetkým súvisí a pohyb tej najmenšej častice má vplyv na najväčšie systémy a naopak. Dalo by sa povedať že bolesť je komunikačným prostriedkom nášho tela s nami. Je to signál, informácia o tom ako človek žije, ako zmýšľa, ako sa stravuje, stará o seba a pod. Bolesť v reči tela by mohla znamenať asi toľko, že nám chce povedať: zastav sa, upokoj a porozmýšľaj, čo sa nedeje správne, čo nerobíš správne. Ak človek toto prvé volanie odignoruje, telo sa ozýva ďalej, my ho však umlčujeme liekmi potláčajúcimi bolesť, pričom sprvu môže ísť o banálne veci ako napr. viac oddychu, menej stresu alebo aspoň si dať v kľude čaj. Mnohých to môže rozčuľovať, častokrát je skoro nemožné si tento čas nájsť pri štýle života aký máme. V skutočnosti môže ísť iba o pár minút pre seba a je to investícia do nášho zdravia a prevencia.

Autorom najvýznamnejších psychoanalytických koncepcií psychosomatických porúch je Franz Alexander, nemecký internista a psychoanalytik, podľa ktorého majú niektoré ochorenia špecifickú psychodynamiku. Mechanizmus vysvetľuje následovne: určité telesné poruchy vznikajú ako následok nevedomého psychického konfliktu, ktorý spočíva v rozpore medzi žiadosťou a zákazom (napr. primárna hypertenzia, ktorá v dnešnej medicíne nemá svoju presnú príčinu je následkom potláčaného hnevu). Z blokovaného uspokojenia potreby a neodvádzaného emocionálneho napätia vznikne chronická porucha vegetatívnej regulácie. Vegetatívna regulácia je v našich telách vôľou neovládaný nervový systém ktorý nám kontroluje činnosť práve tých orgánov a systémov, ktoré fungujú bez toho aby sme na ne mysleli(napr. činnosť čriev, srdca, dýchanie a pod.) Vegetatívny systém sa ešte rozdeľuje na tvz. sympatikus a parasympatikus. Každý z týchto systémov ovláda aktivitu alebo naopak pasivitu už spomínaných činností. Nadmerná aktivácia sympatika, ktorý mobilizuje telo, vyvoláva iné príznaky(napr. srdcová činnosť), ako aktivácia parasymatika, ktorý riadi napr. trávenie a obnovu organizmu. Podľa typu jedinca, jeho osobnostného založenia, sa potom vyvinie konkrétna a porucha, čo predurčuje určitú špecifickosť.